Veľa ľudí si ešte stále myslí, že deň sv. Valentína je výmyslom amerických obchodníkov za účelom dostať z Vianocami vyšťavených spotrebiteľov ďalšie peniaze. Historický pôvod tohto sviatku dňa svätého Valentína je však európsky. Čo stojí na jeho počiatku je záhadou. Február sa oddávna považoval za mesiac , kedy sa po zime pomaly začína prebúdzať príroda. Mesiac, ktorý sa spája s oslavami začiatku jari a sviatkov plodnosti (napríklad starorímske pohanské oslavy Luperkálií), sa začal považovať za mesiac romantiky.
Dátum 14.2., kedy sa sviatok oficiálne oslavuje, je opradený množstvom legiend. Podľa snáď najznámejšej z nich bol Valentín pohanský kňaz, obrátený na kresťanskú vieru, ktorý slúžil v Ríme za vlády cisára Klaudia. Napriek zákazu oddával vojakov so svojimi milými, za čo skončil vo väzení a bol 14. Februára popravený. Predtým ešte stihol vrátil zrak žalárnikovej dcére, ktorej zanechal lístok s vyznaním svojej náklonnosti. Práve lístky a pohľadnice s vyznaniami patria k sviatku Sv. Valentína ako ho poznáme dnes. Populárne sú aj drobné darčeky – napríklad sladkosti, plyšové hračky, či tričká so symbolmi lásky.
Najčastejšieje to (červené) srdce, ktoré sa začalo používať na vyjadrenie lásky od 13. storočia. Nebolo tomu tak vždy. Pre primitívne a staroveké národy znamenalo silu a odvahu. A na tom, čo robili bojovníci so srdcami svojich nepriateľov nebolo romantické nič. Dnes známy symbol sa vyvinul so štylizovaných listov, napríklad brečtanu, ktorý bol znázorňoval večnú lásku v gréckej, rímskej aj ranokresťanskej kultúre. Časom sa začali zobrazovať v romantickej červenej farbe.
Menej romantická verzia niektorých vedcov hovorí, že inšpiráciou pre vznik tohto symbolu sa stal tvar ľudského pozadia.
Okrem srdca k Valentínu neodmysliteľne patrí aj Amor/Eros, grécky/rímsky bôžik túžby s lukom a šípmi, často zobrazovaný so zaviazanými očami. Veľmi obľúbená a romantická je aj zmyselne červená ruža. Hlavne v minulosti boli dôležitým symbolom pery odtlačené na listoch „zapečatených bozkom“. Zo stredovekých rytierskych čias zase pochádza vreckovka, darovaná vyvolenému.
Poznáme aj mnoho netradičných symbolov, ktoré pochádzajú z prírody, starých kultúr, či náboženstva a vyvíjali sa tisíce rokov.
Patrí k nim jablko, ktoré sa takmer v každej kultúre spája so zmyselnosťou, plodnosťou, ale aj hriechom. Napríklad bohyňa Hera ho dostala ako svadobný dar, symbolizujúcu večnú lásku a jednotu.
Symbolom lásky pochádzajúcim z lyrického umenia, poézie a hudby je harfa. Podľa Keltov reprezentuje most lásky, ktorý spája nebo a zem. Jej struny symbolizujú rebrík, po ktorom vystúpite až do raja.
Láska iba na Valentína ?
V Číne a Japonsku je emblémom milencov javorový list. Pre severoamerických osadníkov malo zase jeho umiestnenie v rohoch postele zabezpečovať kvalitný spánok, sexuálne potešenie a príbytok bez démonov. Používa sa aj ako zobrazenie „sladkosti“ lásky.
Z mytológie pochádzajúce zobrazenie, mušľa, sa spája s rímskou bohyňou lásky Venušou, ktorá sa zrodila z morskej peny a je často zobrazovaná v lastúre, ktorá má chrániť jej krehkosť.
V starovekom Egypte sa zase schopnosť dosiahnuť vyšší stav vedomia a hlbšieho citu spájala s inteligenciou. Jej symbolom, teda aj symbolom lásky bol trojuholník.
Najmä v Európe sa verí, že lienky prinášajú šťastie. V Ázii zase veria, že ak chytíte lienku a potom ju pustíte, poletí pošepkať vaše meno vašej tajnej láske. Na splnenie priania musíte čakať toľko mesiacov, koľko bodiek mala lienka na chrbte.
V súčasnej dobe sa popredia tlačia aj emotikony ako <3, :-*, ktoré začínajú opúšťať prostredie internetových konverzácií a zaujímajú svoje miesto na tričkách vedľa tradičných symbolov lásky.
Ako vidíte láska sa dá zobraziť množstvom tradičných aj menej tradičných symbolov. Možno sa väčšina z vás inšpiruje a vymyslí niečo originálnejšie ako je na tomto obrázku.
Autor: Jana Kristeková